Citácia z knihy: Drahoslav Vajda: Veda verzus Darwin, MSEJK 2006, str. 33 - 35
Niektoré bunky sa môžu pohybovať pomocou tzv. bičíkov. Bičík je zariadenie, ktoré - zjednodušene povedané - vypadá ako chlp a švihá ako šnúra od biča. Ak sa bičíkom vybavená bunka nachádza v tekutom prostredí, poháňa ju bičík, podobne ako lodná skrutka (vrtuľa) poháňa loď.
V hrubom čreve ľudského tela žije užitočný druh baktérie, ktorá má meno Escherichia coli. Pri veľkom zväčšení by sme povedali, že má tvar ako bochník chleba, z ktorého vyčnieva šesť šnúr. Šnúry sú vonkajšou časťou elektromotorov a majú takú istú funkciu ako lodná vrtuľa v lodnom motore. Escherichia coli je teda zaujímavá tým, že k svojmu pohybu je vybavená pohonnými jednotkami, ktoré slúžia na to, že sa pomocou nich odstane na miesto, kde sa má dostať, aby splnila svoju úlohu, ku ktorej je určená. Tam, kde šnúry opúšťajú baktériu (membránu), sa pravouhle ohýbajú. Okrem pohonných jednotiek, logicky vzaté, musí byť vybavená ešte aj navigačným systémom, ktorý šiestim elektromotorom dáva potrebné riadiace signály. V tejto baktérii okrem iného existuje teda šesť elektromotorov a riadiaci informačný (povelový) systém, ktorý riadi chod motorov. Motory bez riadiaceho systému by neboli veľmi užitočné a rovnako samotný systém navigácie bez motorov by nemal veľký význam. Tento dokonalý, vzájomne prepojený a fungujúci biologický systém je na úrovni molekúl. Všimneme si len samotný elektromotor, ktorý dostal pomenovanie bakteriálny bičík.
Bakteriálny bičík má dve časti, časť vonkajšiu, ktorou je bičík (šnúra), a časť vnútornú, nachádzajúcu sa vo vnútri bunky (alebo v našom hore spomínanom prípade baktérie). Bakteriálny bičík je zložité biologické (živé) zariadenie. Je to elektromotor v plnom význame tohto slova. Je tam motorový pohon, má stator, rotor, kardanový hriadeľ, prevodovku, vrtuľu. Motor má dva prevodové stupne: dopredu a dozadu. Od objavu bakteriálneho bičíka sa biochemici márne snažia pochopiť a vysvetliť, ako by toto zložité zariadenie, tento rotačný motor, mohol vzniknúť prostredníctvom prirodzeného výberu. Ukázalo sa, že takéto zariadenia, akým je bakteriálny bičík (a ďalšie), pre svoju komplexnú zložitosť ani nemohli vzniknúť evolučnými cestami Darwinovho učenia.
Myšlienka nezjednodušiteľnej zložitosti, ako sme si ju popísali v prípade pasce na myši, sa vzťahuje aj na biologické stroje, vrátane bakteriálneho bičíka. Na to, aby tento molekulárny stroj bol plne funkčný, je potrebných viac ako 40 bielkovinových súčiastok. Ak ktorákoľvek z týchto súčiastok chýba, potom je výsledok buď bičík, ktorý je nefunkčný, alebo ani vôbec nenastane zostavenie bičíka vo vnútri bunky. Z pohľadu evolúcie je však nevyhnutné vysvetliť, ako je možné zostaviť túto sústavu postupne po krokoch, pričom tuto sústava nemá žiadnu funkciu až dovtedy, kým všetky tieto súčiastky nie sú na svojom mieste a nie sú plne funkčné. Lenže, ako to Darwin jasne uviedol, prirodzený výber dokáže uspieť iba vtedy, keď náhodné genetické zmeny prinesú „vyvíjajúcemu sa organizmu" nejaký druh výhody v zápase o prežitie. Prirodzený výber, podľa Darwina, preveruje aj tie najnepatrnejšie zmeny, odmieta tie, ktoré sú nevýhodné a zachováva a pridáva iba tie, ktoré sú prospešné. A v tom je ten problém.
Logika prírodného výberu je úplne neoblomná. Pokiaľ mechanizmus molekulárneho bičíka nie je úplne zostavený a plne funkčný, prirodzený výber ho jednoducho nezachová a neprenesie do ďalšej generácie. Vyvoľuje iba také zmeny, ktoré prinášajú pre organizmus funkčnú výhodu a odstraňuje tie zmeny, ktoré nemajú žiadnu funkciu. Pokiaľ by bakteriálny bičík nebol ešte kompletný a tým aj funkčný, prirodzený výber by ho odstránil. Iba v jednom prípade by sa prirodzený výber mohol rozhodnúť pre bakteriálny bičík, v prípade, že bakteriálny bičík existuje a plne funguje. To znamená, všetky súčasti by boli hneď od začiatku na svojom mieste. Z toho vyplýva, že prirodzený výber nedokáže vytvoriť bakteriálny bičík.
Citácia z knihy: Drahoslav Vajda: Veda verzus Darwin, MSEJK 2006, str. 33 - 35