Historická dôveryhodnosť Nového zákona – časť 4

Autor: Ján Slančík | 18.1.2011 o 13:00 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  985x

Dôkazy z archeológie. Archeológia, pomerne nový vedný odbor, poskytla úžasné a dramatické potvrdenie vernosti biblických záznamov. Je tu uvedených niekoľko nálezov uznávaných archeológov a ich názory na význam týchto nálezov.

F . F. Bruce upozorňuje: „Miesta, o ktorých sa domnievalo, že v nich Lukáš podával nepresnú správu, boli dôkazmi preukázané ako pravdivé. Môžeme teda povedať, že archeológia potvrdila novozmluvný záznam.“ (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 331)

Bruce dodáva, že „najväčšia služba, akú archeológia poskytuje Novej zmluve, je objasňovanie dobového pozadia, na pozadí ktorého môžeme čítať záznam so širším pochopením a porozumením. Toto pozadie je dobové pozadie prvého storočia. Novozmluvné rozprávania nie je možné napasovať do dobového pozadia druhého storočia.“ (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 331)

Lukášova spoľahlivosť

Po tridsiatich rokoch štúdia Sir William Ramsay hodnotí schopnosti Lukáša ako historika: „Lukáš je prvotriedny historik; nielenže sú jeho svedectvá o faktoch vierohodné... Tento autor by mal byť zaradený k najväčším historikom.“ (Ramsay, BRDTNT, 222)

Ramsay dodáva: „Lukášove dejiny sú neprekonateľné, čo sa týka rešpektovania ich vierohodnosti.“ (Ramsay, SPTRC, 81)

Vo všetkých aspektoch faktov obsiahnutých v knihe Skutky apoštolov je autor taký precízny a presný, ako môže byť jedine súčasník.

Archeológovia najprv verili, že Lystra a Derba boli v Lykaonii a že Ikonia nejestvovala. (Sk 14, 6 ) Podľa nich sa Lukáš mýlil. Svoje presvedčenie založili na dielach Rimanov, akým bol napríklad Cicero, ktorý naznačil, že Ikonia bola v Lykaonii. Archeológovia preto považovali knihu Skutky za nedôveryhodnú. V roku 1910 však Sir William Ramsay našiel pamätník, ktorý odhalil, že Ikonia bolo mesto vo Frýgii. Neskoršie objavy to potvrdzujú. (Free, ABH, 317)

Ďalší Lukášov historický záznam hovorí o Lyzaniášovi, tetrarchovi Abilény, ktorý vládol v Sýrii a Palestíne (Lk 3, 2) na začiatku služby Jána Krstiteľa, v roku 27 n. l. Jediný Lyzaniáš, ktorého starovekí historici poznajú, bol zavraždený v roku 36 pred n. l. Nápis v Abiléne, blízko Damasku, však hovorí o „oslobodenom otrokovi tetrarchu Lyzaniáša“ a je datovaný do rokov 14 až 29 n. l. (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 321)

Vďaka mnohým archeologickým nálezom zistili totožnosť mnohých miest spomínaných v knihe Skutky. Pomocou týchto nálezov dnes môžeme presne sledovať Pavlove cesty. (Bruce, VNZ, 68-69; Albright, RDBL, 118)

Geisler píše : „Lukáš bezchybne zaznamenáva tridsaťdva krajín, päťdesiatpäť miest a deväť ostrovov.“ (Geisler, BECA, 47)

Lukáš píše o vzbure v Efeze a zmieňuje sa o mestskom zhromaždení (ekklésia), ktoré sa zišlo v divadle (Sk 19, 23-29). Pravdou je, že sa tam stretlo, čo potvrdzuje nápis, ktorý hovorí o striebornej soche Artemis (v niektorých prekladoch "Diana"), ktorá bola umiestnená v "divadle počas zasadania ekklésie". Po vykopaní divadla sa dokázalo, že bolo dostatočne

priestranné, aby sa doň zmestilo dvadsaťštyritisíc ľudí. (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 326)

Delfský nápis (52 n. l.) vymedzuje obdobie Pavlovho pôsobenia v Korinte, ktoré trvalo rok a pol. Z iných zdrojov vieme, že Gallio nastúpil do úradu 1. júla. Jeho prokonzulstvo trvalo iba rok a tento rok sa prekrýval s rokom Pavlovho pôsobenia v Korinte. (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 324)

Lukáš pripisuje Publiovi, najvyššie postavenému obyvateľovi Malty, titul „náčelník ostrova“ (Sk 28, 7). Boli odkryté nápisy, ktoré mu taktiež pripisujú titul „náčelník“. (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 325)

Colin Hemer, uznávaný rímsky historik, vo svojej knihe The Book or Acts ill the Setting or Hellenistic History zozbieral množstvo archeologických a historických faktov na potvrdenie dôveryhodnosti Lukáša. Nasleduje čiastkový sumár jeho obsiahleho, detailného záznamu (Hemer, BASHH, 104-107):

• Špecifické detaily, ktoré neboli všeobecne známe, poznali iba súčasní bádatelia ako Lukáš, ktorý veľa cestoval. Takýmito detailmi sú tituly úradníkov, totožnosť vojenských útvarov a informácie o hlavných cestách.

• Detaily, s ktorými disponuje archeológia, sú presné, ale nie až také podrobné ako tie, s ktorými disponovali súčasníci. Niektoré mohol poznať iba pisateľ, ktorý osobne oblasť navštívil.

• Vzájomný vzťah poznaných období vlády kráľov a miestodržiteľov a chronológie určenej pisateľom.

• Fakty primerané dobe Pavlovho súčasníka, nie skoršieho ani neskoršieho obdobia.

• „Neplánovaná zhoda“ medzi knihou Skutky a Pavlovými listami.

• Vnútorná korelácia v knihe Skutky.

• Prirodzené geografické zmienky, ktoré sa zhodujú so všeobecným poznaním.

• Rôzne formulácie v knihe Skutky poukazujúce na rôzne skupiny použitých zdrojov.

• Špecifické detaily, čo sa týka teológie, ktoré sú vysvetliteľné v kontexte poznania cirkevného života v prvom storočí.

• Kultúrne a idiomatické detaily, ktoré sú špecifické pre prostredie prvého storočia.

„Najranejšie záznamy o kresťanstve“

V roku 1945 našli v okolí Jeruzalema dve schránky na kosti mŕtvych. Na týchto schránkach boli nápisy, ktoré ich nálezca Eleazar L. Sukenik označil za „najranejšie záznamy o kresťanstve". Tieto pohrebné schránky objavili v hrobe z obdobia pred rokom 50 n. 1. Bol na nich nápis Usus iu a Usus aloth. Nachádzali sa tam aj štyri kríže. Je pravdepodobné, že prvý je modlitbou k Ježišovi a druhý modlitbou o vzkriesenie osoby, ktorej kosti schránka obsahovala. (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 327-328)

Dlažba

Po stáročia nejestvoval záznam o súdnom dvore, kde Ježiša vypočúvali pred Pilátom (niesla názov Gabbatha alebo dlažba, Ján 19, 13).

William F. Albright v knihe The Archaeology or Palestine píše, že tento súdny dvor bol dvorom antiochijskej veže, hlavného rímskeho vojenského sídla v Jeruzaleme. Pri prestavbe mesta toto miesto zasypali a objavili ho až nedávno. (Albright, AP, 141)

Jazero Betezda

Jazero Betezda, ďalšie miesto, o ktorom nenašli mimobiblický záznam, sa dnes môže lokalizovať „s veľkou istotou v severovýchodnej časti starého mesta (v oblasti nazývanej Betezda alebo nový trávnik) z prvého storočia, kde po ňom boli objavené stopy pri vykopávkach v blízkosti Kostola sv. Anny v roku 1888.“ (Bruce, ACNT, citovaný Henrym, RB, 329)

Evanjelium podľa Jána

Archeológia potvrdila záznamy evanjelií vrátane Jána. Dr. William Foxwell Albright, člen a riaditeľ Americkej školy orientálneho výskumu v Jeruzaleme uvádza: „Zvitky od Mŕtveho mora z Qumránu poskytli nové podstatné dôkazy pre Evanjelium podľa Jána.“ (Albright, AP, 249) Pokračuje: „Podobnosti vo frazeológii, symbolike a pojmovej symbolike medzi esénskou literatúrou a Evanjeliom podľa Jána sú zrejmé, napriek tomu, že je medzi nimi a novozmluvnými pisateľmi aj mnoho rozporov.“ (Albright, AP, 249)

„Po pokuse narušiť historickosť a právoplatnosť Písma som dospel k záveru, že je historicky dôveryhodné. Ak niekto zavrhuje Písmo ako nehodnoverné, musí zároveň zavrhnúť takmer celú starovekú literatúru. Problém, ktorému neustále čelím, je túžba ľudí používať iný štandard alebo test pre sekulárnu literatúru ako pre Bibliu. Je nutné použiť ten istý test bez ohľadu na to, či skúmaná literatúra je sekulárna alebo náboženská.

Ak tak urobíme, verím, že budeme môcť vziať Písmo do rúk a povedať:

„Biblia je dôveryhodná a historicky hodnoverná.““ (Josh McDowell)

 

Spracované podľa knihy Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie (Josh McDowell)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Lajčák ešte má šancu. Pozrite si favoritov na šéfa OSN

Najväčšie šance má portugalský expremiér António Guterres.

EKONOMIKA

Váhostav vyhral čudnú zákazku, rozhodoval o nej aj Širokého spoločník

Vedeckému parku za 20 miliónov šéfuje.

DOMOV

Nový premiér? Ako sa Slotovi aj Ficovi Danko vymkol z rúk

SNS, ktorej šéfuje, ako jediná z koaličných strán preferenčne rastie.


Už ste čítali?