Historická dôveryhodnosť Nového zákona – časť 2

Autor: Ján Slančík | 17.1.2011 o 11:04 | (upravené 17.1.2011 o 13:17) Karma článku: 6,14 | Prečítané:  949x

Vnútorné dôkazy dôveryhodnosti novej zmluvy „Je potrebné na základe analýzy načúvať výrokom dokumentu a nepredpokladať podvod a chyby, iba ak autor sám seba diskvalifikuje protirečením si alebo uvádzaním nepresných údajov." (Montgomery, EA, 29)

„Porozmýšľajte, čo je potrebné dokázať, aby „ťažkosť" sa mohla považovať za platný argument proti učeniu. Určite nestačí, ak miesto len vyzerá ako protirečenie. Po prvé si musíme byť istí, že sme správne pochopili odsek a zmysel, v akom používa slová či čísla. Po druhé si musíme osvojiť všetko dostupné poznanie v danej oblasti. Po tretie si musíme byť istí, že nie je možné vrhnúť na problém viac svetla rozšírením poznania, výskumom textu, archeológiou, atď.. Ťažkosti neutvárajú námietky. Nevyriešené problémy nie sú nevyhnutne chybami. Týmto sa nemá oblasť problému zminimalizovať, ale vidieť v perspektíve. Problémy sú tu na to, aby sme s nimi zápasili, majú nás motivovať k hľadaniu jasnejšieho svetla; kým však budeme mať úplné a konečné svetlo v každej otázke, mali by sme uznať: „To je dokázaný omyl, nesporná námietka voči neomylnej Biblii." Každý si je toho vedomý, od začiatku storočia sa vyriešilo nespočetné množstvo „námietok"... (Horn, BTSI, 86-87)

Obsahuje Nová zmluva protirečenia?

„Ako študenta na Harvarde ma udivila apológia a biblické dôkazy. Začal som teda pracovať, aby som sa naučil jazyky a poznal kultúry, ktoré majú nejaký prínos pre biblickú vedu. V rámci môjho univerzitného zamerania som absolvoval kurzy latinčiny, gréčtiny, francúzštiny a nemčiny. Na seminári som študoval hebrejčinu, aramejčinu i arabčinu a v rámci postgraduálneho štúdia som sa stretol so sýrčinou a akkadčinou. Už predtým, počas posledných dvoch rokov v strednej škole som sa zaujímal o štúdium stredného obdobia egyptského kráľovstva, čo ma nasmerovalo, ako som sa neskôr domnieval, v mojej kariére. Na Orientalistickom inštitúte v Chicagu som robil špecializovaný výskum historických záznamov 18. dynastie a taktiež som študoval koptčinu a sumerčinu. Zároveň som navštevoval denné štúdium práva, po ktorom ma v roku 1939 prijali na massachusettský súd. Toto mi poskytlo dôkladný základ v oblasti právnych dôkazov." (Dr. Gleason Archer)

„V samotnom Písme jestvuje dobrá a dostačujúca odpoveď na vyvrátenie každej námietky, ktorá voči nemu bola vznesená. Toto sa však dá očakávať iba od takej knihy, za akú sa vyhlasuje Biblia, zosobnenie spoľahlivého, neomylného Slova živého Boha." (Archer, EBD, 12)

Obvinenia alebo chyby v Biblii sa väčšinou zakladajú na neschopnosti rozoznať základné princípy interpretácie starovekej literatúry. Nasledujúce princípy vám môžu pomôcť rozhodnúť sa, či ide o skutočnú chybu, alebo rozpor v literatúre - v našom prípade v Biblii:

Princíp č. 1: Nevysvetlené nie je nevyhnutne nevysvetliteľné. Žiadny vzdelaný človek by netvrdil, že je schopný dokonale vysvetliť všetky problematické miesta v Biblii. Napriek tomu je chybou, ak kritici predpokladajú, že ak niečo ešte nebolo vysvetlené, nikdy sa to už nevysvetlí. Keď vedec objaví anomáliu v prírode, nevzdá sa ďalšieho vedeckého výskumu, ale skôr to nevysvetlené použije ako motiváciu na hľadanie vysvetlenia.

Princíp č. 2: Omylné interpretácie neznamenajú omylné zjavenie. Ľudia sú obmedzení a obmedzené bytosti robia chyby. Preto máme gumy na ceruzkách a klávesu "delete" na počítačoch. Pokiaľ existujú nedokonalé ľudské bytosti, budú existovať aj mylné výklady Božieho slova a nesprávne pohľady na jeho slovo. Nikto by sa nemal domnievať, že momentálny pohľad vedy je konečným rozhodnutím o veci. Názory prevládajúce vo vede v minulosti dnešná veda považuje za omyly. Môžeme teda očakávať rozpory medzi názormi vedy a všeobecne uznávanou interpretáciou Biblie. Tieto spory však nemajú dostatok dôkazov, že jestvujú skutočné rozpory medzi Božím svetom a Božím slovom.

Princíp č. 3: Pochopenie kontextu textu. Azda najbežnejšou chybou kritiky je vyňatie textu z jeho kontextu. Ako hovorí príslovie: "Text vyňatý z kontextu je zámienkou." Týmto chybným spôsobom je možné z Biblie dokázať čokoľvek. Biblia hovorí: „Niet Boha!" (Ž 14, 1) Samozrejme, kontext je: „Vo svojom srdci blázon hovorí: „Niet Boha!" (Ž 14, 1) Niekto by mohol tvrdiť, že Ježiš nás napomenul: „Neprotivte sa zlému!" (Mt 5, 39), ale nesmie sa ignorovať kontext, v ktorom bol tento výrok prednesený. Podobne mnohí nie sú schopní pochopiť kontext Ježišových slov: „Tomu, kto ťa žiada, daj." Znamená to, že by som mal dať zbraň dieťaťu, ktoré si ju pýta, alebo jadrovú zbraň Saddámovi Husajnovi, pretože ju žiada? Neschopnosť pochopiť význam vo svetle kontextu je možno hlavným problémom tých, ktorí nájdu chyby v Biblii.

Princíp č. 4: Interpretuj náročné časti svetlom jasných častí. Niektoré časti Písma sú ťažko pochopiteľné. Niekedy sú ťažkosti výsledkom nezrozumiteľnosti. Jedno učenie Písma sa zdá byť v rozpore s ďalšou časťou Písma. Napríklad Jakub hovorí, že spasenie je zo skutkov (Jak 2, 14-26), kým Pavel jasne učí o spasení z milosti (Rim 4, 5; Tít 3, 5-7; Ef 2, 8-9). V tomto prípade by Jakuba nemali chápať v rozpore s Pavlom. Pavel hovorí o ospravedlnení pred Bohom (ktoré je jedine z milosti), kým Jakub má na mysli ospravedlnenie pred ľuďmi (ktorí nemôžu vidieť našu vieru, iba naše skutky).

Princíp č . 5: Nezakladaj učenie na nejasných častiach. Niektoré časti Biblie sú náročné, pretože ich posolstvo je nezrozumiteľné. Je to väčšinou z dôvodu použitia nejakého slova jediný raz (alebo zriedka), pričom je náročné zistiť, čo autor hovorí, iba ak by to mohlo vyplývať z kontextu.

Napríklad jedna z najznámejších častí Biblie obsahuje slovo, ktoré sa nevyskytuje na žiadnom inom mieste v gréckej literatúre z obdobia písania Novej zmluvy. Toto slovo sa nachádza v časti bežne nazývanej Otčenáš. (Mat 6, 11) Je väčšinou preložené: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes." Otázne slovo je slovo „každodenný" epiousion. Grécki vzdelanci sa ešte stále nezhodli na pôvode a presnom význame tohto slova.

Keď nie sme si istí:

1 . Nemali by sme založiť naše učenie na nezrozumiteľných častiach. Hlavným pravidlom pri interpretácií Biblie je: „Hlavné veci sú jasné veci, jasné veci sú hlavné veci." Toto sa nazýva zrozumiteľnosť (jasnosť) Písma. Ak je niečo dôležité, Písmo o tom bude jasne učiť a pravdepodobne na viacerých miestach .

2. Ak nie je daná časť jasná, nikdy ju nevykladajte v rozpore s iným, jasným učením Písma.

Princíp č. 6: Biblia je ľudská kniha s ľudskými vlastnosťami. Biblia tvrdí, že Boh používa ľudských jedincov na prijatie a sprostredkovanie večnej pravdy. Preto by sa rečové prostriedky (ako keď Ježiš zveličuje) nemali vždy chápať doslovne a potom postaviť proti inej časti Písma.

Princíp č. 7: Neúplnosť záznamu neznamená, že je nepravdivý. Napríklad Marek 5, 1-20 a Lukáš 8, 26-39 hovoria iba o jednom posadnutom, kým Matúš 8, 28-34 hovorí o dvoch. Marek a Lukáš takisto používajú ten istý prvotný záznam o udalosti a prinášajú čiastočnú správu, pričom sa zameriavajú na prominentnejšieho z dvoch posadnutých. Záznamy nie sú v rozpore. Ak sa študujú súčasne, navzájom sa dopĺňajú informáciami.

Princíp č. 8: Novozmluvné citácie Starej zmluvy nemusia byť vždy presné. Raní kresťania, takisto ako dnes, keď jestvuje mnoho prekladov Biblie, citovali Septuagintu (grécky preklad Starej zmluvy), ktorá ten istý text niekedy vystihovala inými slovami.

Princíp č. 9: Biblia nemusí nevyhnutne súhlasiť so všetkým, čo zaznamenáva. Je chybou domnievať sa, že súhlasí so všetkým, čo je v nej obsiahnuté. Biblia zaznamenáva niekoľko klamstiev, napríklad klamstvo Satana (1. M 3, 4; Jn 8, 44 ) a Rachab (Joz 2, 4). Neznamená to nevyhnutne, že odpúšťa tieto klamstvá, jednoducho presne a dôveryhodne zaznamenáva aj klamstvá a chyby hriešnych bytostí. Pravda Písma sa zjavuje v tom, čo Biblia zjavuje, nie vo všetkom, čo zaznamenáva. Ak niekto nevidí tento rozdiel, mohol by mylne usúdiť, že Biblia učí nemravnosti, keď hovorí o Dávidovom hriechu (2. Sam 11, 4), že zastáva mnohoženstvo, keď píše o Šalamúnových mnohých ženách (1. Kr 11, 3 ) alebo že schvaľuje ateizmus, keď cituje blázna, ktorý vraví "niet Boha". (Ž 14, 1)

Princíp č. 10: Biblia používa neodborný, bežný jazyk. Použitie neodborného výrazu v Biblii nevyhnutne neznamená, že výraz je nepresný. Vedecké pravdy, ako napríklad rotácia Zeme, sa môžu vyjadriť slovným zvratom danej doby (napr. Slnko obieha po svojej kruhovej dráhe).

Princíp č. 11 : Biblia môže používať približné a zároveň presné čísla. Približné čísla sa takisto, ako v dnešnej literatúre, často používajú v starovekom svete. Biblia taktiež obsahuje tieto jazykové obyčaje.

Princíp č. 12: Všímaj si, kedy Biblia používa rôzne literárne prostriedky. Kontext väčšinou ukáže, kedy by sa pojem mal chápať doslovne a kedy v prenesenom význame.

Princíp č. 13: Chyba v kópii nie je to isté ako chyba v pôvodnom rukopise. Keď teológovia hovoria o neomylnosti Písma, často hovoria o originálnom rukopise Písma v protiklade ku kópii alebo kópii kópie.

Princíp č. 14: Všeobecné výroky nemajú nutne všeobecnú platnosť. Kritici často skĺznu k záveru, že neobmedzený výrok nepripúšťa žiadne výnimky. Chopia sa veršov, ktoré ponúkajú všeobecnú pravdu, a potom škodoradostne poukážu na jasné výnimky. Ak tak robia, zabúdajú, že podobné výroky sú len zovšeobecňovaním.

Princíp č. 15: Neskoršie zjavenia sú nadradené nad skoršie zjavenia. Biblia ponúka množstvo príkladov postupných zjavení. To znamená, že Boh nezjavil všetko naraz, ani vždy nenastolil tie isté podmienky pre každú dobu. Práve preto niektoré jeho neskoršie zjavenia sú nadradené nad jeho predošlé výroky. Biblickí kritici niekedy vykladajú zmenu v zjavení ako chybu. Napríklad skutočnosť, že rodičia dovolia malému dieťaťu jesť rukami, aby ho neskôr mohli naučiť používať lyžicu, nie je rozpor. Takisto si rodič neprotirečí, ak neskôr trvá na používaní vidličky, a nie lyžice, na jedenie zeleniny. Toto je postupné zjavenie, ktoré každé nariadenie prispôsobuje konkrétnym okolnostiam.

Bola doba (pod mojžišovským zákonom), keď Boh ľuďom prikázal obetovať zvieratá za ich hriechy. Napriek tomu potom, ako Ježiš ponúkol dokonalú obeť (Žid 10, 11-14), toto starozmluvné nariadenie stratilo význam.

Podobne, keď Boh stvoril ľudstvo, prikázal, aby jedli iba ovocie a zeleninu. (1 M 1, 29) Neskôr, keď sa po potope zmenili podmienky, Boh im dovolil jesť mäso. (1 M 9, 3 ) Táto zmena od rastlinnej k živočíšnej potrave je príkladom postupného zjavenia a nie je rozporom. Všetky takéto neskoršie zjavenia boli jednoducho rôznymi zjaveniami pre rôznych ľudí v rôznom čase v Božom ucelenom pláne vykúpenia.

Človek, ktorý berie Bibliu vážne, mohol by súhlasiť s Markom Twainom, ktorý povedal, že ho netrápili predovšetkým častí Biblie, ktorým nerozumel, ale skôr tie, ktorým rozumel. (Geisler a Howe, WCA, 15-26)

Používal pisateľ priame zdroje informácií?

Pisatelia Novej zmluvy boli očitými svedkami udalostí alebo mali informácie z prvej ruky. Novozmluvné knihy sa k tejto problematike vyjadrujú nasledovne:

Lukáš 1, 1-3: „Keďže sa mnohí pokúšali rad-radom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich podali tí, čo od počiatku boli očitými svedkami a stali sa služobníkmi slova, - aj ja, ktorý som všetko znova dôkladne zistil, rozhodol som sa, vznešený Teofil, napísať ti to radradom."

2. Petrov list 1, 16: „Veď nesledovali sme vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami jeho velebnosti."

1. Jánov list 1, 3: „Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám , aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami, a naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho synom Ježišom Kristom."

Skutky 2, 22: „Muži izraelskí, počujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorému Boh vydal pred nami svedectvo mocnými skutkami, zázrakmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh činil skrze Neho medzi vami."

Ján 19, 35: „A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že pravdu hovorí, aby ste aj vy verili."

Luk. 3, 1: „V pätnástom roku panovania cisára Tiberia, keď Pontský Pilát bol vladárom Judska, Herodes tetrarchom Galiley, jeho brat Filip tetrarchom krajiny Iturijskej a Trachonitskej a Luzaniáš tetrarchom Abilény."

Skutky 26, 24-26: „Keď sa takto bránil, zvolal Festus silným hlasom: Blázniš, Pavle! Tvoja veliká učenosť ženie ťa do bláznovstva. Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Festus, ale hovorím pravdivé a rozumné slová. Veď vie o týchto veciach kráľ, pred ktorým tiež otvorene hovorím; neverím, že mu je tajné niečo z toho, lebo sa to nedialo niekde v kúte."

„Prví kazatelia evanjelia poznali hodnotu... svedectva z prvej ruky a stále znovu a znovu sa naň odvolávali. „Boli sme svedkami týchto vecí", vyhlasovali bez prestania a s istotou. Nemohlo to byť zďaleka také ľahké, ako si myslia niektorí autori, aby si v týchto prvých rokoch vymysleli slová a činy Ježišove, keď ešte žilo mnoho jeho učeníkov, ktorí si mohli  spomenúť, čo sa stalo a čo nie... Títo prví kazatelia museli počítať nielen s priateľskými svedkami, ale i s tými, ktorí im boli omnoho menej naklonení a ktorí pritom veľmi dobre poznali hlavné skutočnosti o Ježišovej službe i smrti. Učeníci si nemohli dovoliť riskovať nepresnosti (a už vôbec nie manipuláciu s faktami), pretože niečo také by okamžite odhalili ľudia, ktorí k tomu boli až príliš ochotní. Naopak, jednou zo silných stránok apoštolských kázaní bola istota, s akou sa odvolávali na znalosti poslucháčov. Hovorili nielen "sme svedkami týchto vecí" (Sk 2, 32), ale aj: „...ako sami viete." (Sk 2, 22) Keby učeníci v akomkoľvek smere prejavili sklon skresľovať skutočnosť, nepriateľskí svedkovia, ktorí mohli byť medzi poslucháčmi, využili by to na opravenie týchto faktov." (Bruce, VNZ, 32-33)

„Pravdou je, že knihy Novej zmluvy nenapísali storočie alebo viac po udalostiach, ktoré zaznamenávajú, ale počas života ľudí, o ktorých sa záznam zmieňuje. Práve preto musia dnes vedci Novú zmluvu uznať za kompetentný prvotný zdroj informácií z prvého storočia." (Montgomery, HC, 34, 35)

William Foxwel Albright, jeden z najvýznamnejších svetových archeológov povedal: „Dnes už môžeme pokojne tvrdiť, že nejestvuje pevný základ pre datovanie nejakej knihy Novej zmluvy do obdobia po roku 80 n. l., dve generácie pred rokmi 130 až 150, na ktoré knihy Novej zmluvy datujú radikálni kritici ." (Albright, RDBL, 136)

Albright usudzuje: „Vďaka objavu v Qumráne sa Nová zmluva ukázala byť tým, za čo sa skôr len považovala; učením Ježiša a Jeho priamych nasledovníkov približne v rokoch 25 až 80
n. l." (AIbright, FSAC, 23)

Spracované podľa knihy Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie (Josh McDowell)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

Europoslanec Boris Zala zo Smeru požiadal o prerušenie členstva. V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry.

TECH

Veterinári: Nekupujte mopslíkov a buldočkov, trpia stále viac

Rozsiahle kríženie zväčšuje zdravotné ťažkosti.


Už ste čítali?