Sanders v knihe Introduction to Research in English Literary History uvádza a vysvetľuje tri základné princípy historiografie: bibliografická skúška, vnútorné dôkazy a vonkajšie dôkazy. (Sanders, IRE, 143 n n.) Táto časť má za úlohu skúmať novozmluvnú časť Biblie a na základe výsledkov, ktoré ukážu ako obstála v jednotlivých skúškach, bude možné určiť, či je možné ju uznať za spoľahlivý zdroj informácií o historických udalostiach, ktoré zaznamenáva.
BIBLIOGRAFICKÁ SKÚŠKA NOVÉHO ZÁKONA
„Bibliografická skúška je skúškou textového prenosu, ktorým sa nás dokument dotýka. Inými slovami, keďže nemáme pôvodný dokument, do akej miery sú dôveryhodné kópie, ktoré sa zachovali, keď berieme do úvahy množstvo rukopisov a časový interval medzi pôvodným textom a zachovalými kópiami?" (Montgomery, HC, 26)
„Vernosť novozmluvného textu pochádza z dôkazov z množstva rukopisov. Dnes poznáme viac než 5 686 gréckych rukopisov Novej zmluvy. Ak pripočítame vyše 10-tisíc rukopisov latinskej Vulgáty a najmenej 9 300 ďalších raných verzií, dostaneme sa blízko, ak nie aj za hranicu 25-tisíc zachovaných rukopisov s obsahom nejakej časti Novej zmluvy. Žiadny iný dokument staroveku sa ani zďaleka nepribližuje takémuto číslu. Pre porovnanie, Homérova Illiada je na druhom mieste so 643 uchovanými rukopismi. Prvý kompletný zachovaný text Homéra pochádza z trinásteho storočia." (Leach, OB, 145)
Veľké množstvo rukopisov ponúka možnosť zrekonštruovať pôvodný text s prakticky úplnou presnosťou.
„Okrem počtu sú rukopisy Novej zmluvy odlišné od diel klasických autorov... V žiadnom inom prípade nie je časový interval medzi napísaním knihy a dátumom najskoršieho zachovaného rukopisu taký krátky ako v prípade Novej zmluvy. Knihy Novej zmluvy boli napísané v druhej polovici prvého storočia; najskôr zachované rukopisy (prehliadajúc málo významné útržky) pochádzajú zo štvrtého storočia - povedzme 250 až 300 rokov neskôr. Mohlo by sa zdať, že ide o uváženiahodný čas, ale nie je to nič v porovnaní s obdobím, ktoré delí pôvodné texty klasických starovekých diel a ich najskoršie rukopisy. Veríme, že máme v základoch presný text siedmich Sofoklových divadelných hier; no najskorší významný rukopis, na ktorom sa toto presvedčenie zakladá, bol napísaný viac než 1400 rokov po básnikovej smrti." (Kenyon, HTCNT, 4)
„Je nutné poznamenať, že dĺžka času medzi napísaním knihy a nasledujúcim zachovalým rukopisom je u Novej zmluvy oveľa kratšia ako u akéhokoľvek iného diela gréckej literatúry... Napriek určitým rozdielom v jednotlivých rukopisoch Novej zmluvy ani jeden vieroučný bod kresťanstva nespočíva na spornom čítaní." (Dockery, FBI, 182)
„Nikto nespochybňuje autentickosť historických kníh staroveku z dôvodu, že nevlastníme ich originály. A pritom máme oveľa menej rukopisov týchto kníh ako v prípade Novej zmluvy." (Glenny, PS, citovaný v BVD, 96)
Spoľahlivosť rukopisov podporená rôznymi prekladmi.
Ďalšou silnou podporou pre textové dôkazy a hodnovernosť sú staroveké preklady, pretože vo väčšine prípadov „starovekú literatúru zriedka prekladali do iného jazyka". (Greenlee, INTTC, 45)
Od svojho založenia bolo kresťanstvo misijnou vierou. „Najskoršie preklady Novej zmluvy zhotovili misionári z dôvodu šírenia kresťanskej viery medzi národmi, ktorých materinským jazykom bola sýrčina, latinčina alebo koptčina." (Metzger, TNT, 67)
Sýrsky a latinský preklad Novej zmluvy urobili okolo roku 150 n. l. Tieto preklady nás privádzajú veľmi blízko k dobe vzniku pôvodného textu. Existuje viac než pätnásťtisíc kópií rôznych prekladov.
Sýrske preklady - Starosýrska verzia (4. storočie), Sýrska Pešita (150 - 250 n. l.), Palestínska sýrčina (400 - 450 n. l.), Filoxénova verzia (508 n. l.), Harkeliánska sýrčina (616 n. l.)
Latinské preklady - Starolatinčina (3. storočie), Africká starolatinčina (400 n. l.), Codex Corbiensis (400-500 n. I .), Codex Vercellensis (360 n. I .), Codex Palatinus (5. storočie), Vulgáta (366-384 n. I.)
Koptské (Egyptské) preklady - Sahidský (3. storočie), Bohairský ( 4. storočie), Stredoegyptský(4. - 5. storočie)
Ostatné rané preklady - Aramejský (400+ n. l.), Gótsky (4. storočie), Gruzínsky(5. storočie), Etiópsky (6. storočie), Núbijský (6. storočie)
Spracované podľa knihy Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie (Josh McDowell)
